5.4.4.3 Daňová uznateľnosť manka a škody
Ing. Marcela Prajová
Manká a škody vyplývajúce z účtovníctva upravuje ZDP v ustanovení § 21 ods. 2 písm. e) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami manká a škody len do výšky prijatých náhrad. Manká a škody presahujúce prijaté náhrady sa za daňové výdavky nepovažujú.
Výnimkou z tohto ustanovenia sú:
-
škody upravené v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP;
-
stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom;
-
nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely ZDP hmotným majetkom;
-
úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda.
Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. g) ZDP stanovuje, za akých podmienok sú škody uznané za daňový výdavok v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd. Ide o dva prípady daňovníkom nezavinených škôd, a to o škody:
- vzniknuté v dôsledku…